Kategória: Ekonomika

5.12.2023 (SITA.sk) – S príchodom novej vlády Roberta Fica si reštauračné zariadenia sľubujú vyriešenie niektorých pálčivých problémov, ktoré sa po pandémii ešte viac prehĺbili.

Práve na tie najväčšie výzvy sa pýtala iniciatíva Pomoc pre gastro takmer 500 reštaurácií na Slovensku počas posledného novembrového týždňa. Uviedla to hovorkyňa Pomoc pre gastro Karmen Procházková.

Reštaurácie žiadajú rozšírenie zníženej DPH

Z prieskumu podľa nej vyplynulo, že reštaurácie žiadajú ponechanie zníženej dane z pridanej hodnoty (DPH) a ocenili by, keby sa rozšírila aj na donáškové služby. Dve tretiny reštaurácií si myslia, že výška stravného nie je dostatočná a ocenili by jeho zvýšenie.

„Až 70 percent opýtaných považuje tému národného menu za nerealizovateľnú, vyše 60 % gastro podnikateľov apeluje na vládu, aby sa radšej zaoberala zjednodušením legislatívy,“ informovala hovorkyňa.

Väčšina súhlasí s otvorením trhu pre cudzincov

Skoro 80 % respondentov by privítalo zrýchlené odpisy pri rekonštrukciách zariadení a rovnaký počet by ocenil pomoc pri vzdelávaní personálu. Len polovica opýtaných súhlasí so zriadením nového ministerstva pre cestovný ruch a šport. Viac ako 60 percent reštaurácií by súhlasilo s otvorením pracovného trhu pre cudzincov.

Práve pretrvávajúca byrokracia a komplikovaná legislatíva podľa reštaurácií brzdí rozvoj tohto odvetvia. Reštaurácie už dlhodobo žiadajú o zníženie odvodového zaťaženia alebo aj zjednodušenie najímania cudzincov, nakoľko nájsť, vychovať a udržať lokálneho človeka je čoraz ťažšie.

Veľké rezervy

Témy ako je národné menu alebo zriadenie nového ministerstva, pod ktoré by téma gastro zariadení patrila, nepovažujú reštaurácie za niečo, čo pomôže ich podnikaniu.

„Majitelia prevádzok zdôrazňujú potrebu rozšírenia zníženej DPH aj na rozvozy, s ohľadom na zmeny správania zákazníkov a posun k donáškovým službám od roku 2020. Veľké rezervy vnímame stále v podpore agroturizmu, či v dotačných schémach na podporu propagácie lokálnych výrobcov,“ uviedla hovorkyňa Iniciatívy Pomoc pre gastro Karmen Procházková.

Zvýšenie sadzby DPH

Vláda Roberta Fica ide, naopak, DPH pre gastro prevádzky zvýšiť. Znížená sadzba dane z pridanej hodnoty DPH vo výške 10 % zo základu dane sa od januára nebude vzťahovať na alkohol podávaný v gastro prevádzkach. Na alkohol podávaný v gastre sa od začiatku budúceho roka uplatní sadzba DPH vo výške 20 %.

„V rámci covidovej pomoci sa znížilo DPH na gastro na 10 percent, naďalej bude 10-percentná DPH na jedlo a nealko v rámci stravovacích a reštauračných zariadení,“ povedal na pondelkovej tlačovej besede minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Štátu to podľa neho prinesie ročne 27 miliónov eur.

Viac k témam: DPH, Gastro sektor, konsolidácia verejných financií, Minister financií SR, Premiér Slovenskej republiky, Prieskum
Zdroj: SITA.sk – Gastro sektor predstavil svoje požiadavky na Ficovu vládu, stovky reštaurácií sa jasne vyjadrili aj k národnému menu © SITA Všetky práva vyhradené.

4.12.2023 (SITA.sk) – Iniciatíva slovenských maloobchodníkov (ISKM) chápe potrebu konsolidovať verejné financie vzhľadom na rast dlhu, už menej však rozumie snahe o konsolidáciu sprevádzanú rozdávaním stoviek miliónov eur.

Uviedol to predseda iniciatívy Daniel Krakovský v reakcii na konsolidačné opatrenia, ktoré v pondelok vláda schválila.

Bez diskusie v skrátenom konaní

Iniciatíva jej vyčíta, že ich chce presadiť bez diskusie s dotknutými organizáciami v skrátenom legislatívnom konaní a s platnosťou už od začiatku budúceho roka.

ISKM tvrdí, že vláda ide na jednej strane vybrať od podnikateľov, ale aj občanov viac peňazí, na druhej strane garantuje zachovanie sociálneho štandardu, na ktorú sa práve podnikatelia poskladajú.

„Vláda bez diskusie odkázala podnikateľom, že jednoducho zaplatia viac, aj napriek tomu, že dlh bude klesať iba o nevyhnutné minimum. Od zvyšovania správnych poplatkov, cez minimálnu daň až po zdvihnutie zdravotných odvodov a dane z dividend, toto všetko je predstavené bez akejkoľvek účasti zamestnávateľských alebo podnikateľských zväzov a organizácií,“ tvrdí Krakovský.

Dodal, že už v minulosti vláda zavedením minimálnej dane potvrdila, že jej cieľom je len naplnenie štátnej kasy.

Málo efektívna konsolidácia

„Vítame znižovanie počtu sviatkov, ktorých máme v rámci Európskej únie nadpriemerne veľa, už menej nás ale teší opätovný návrh poslancov na zatvorené nedele, kde prišlo len k recyklovaniu pôvodného nápadu bez akejkoľvek aktualizácie dát,“ poznamenal predseda ISKM.

Vláda ide podľa iniciatívy od zamestnávateľov a živnostníkov vybrať takmer o 400 miliónov eur viac na zdravotných odvodoch a o ďalších takmer 100 miliónov eur naviac na minimálnej dani.

„Za túto cenu by sme očakávali ďaleko efektívnejšiu konsolidáciu verejných financií, ktorá nám všetkým zabezpečí lepšie fungovanie zdravotníctva alebo školstva v budúcnosti,“ skonštatoval Krakovský.

Jednoduchšie zrušenie firiem

Zároveň apeluje na vládu, aby zabezpečila jednoduchý proces zrušenia neaktívnych firiem. Založenie spoločnosti totiž trvá rádovo dni, zatiaľ čo vymazanie neaktívnej firmy stojí podľa neho viac ako tisíc eur a trvá dlhšie ako pol roka.

„Mnohí podnikatelia by tiež radi zrušili svoje dlhodobo neaktívne firmy, avšak v nedávnej minulosti prišlo k skomplikovaniu procesu likvidácie takýchto nemajetných a nezadlžených spoločností, čo znemožňuje lacné a rýchle zbavenie sa záťaže,“ dodal predseda ISKM.

Iniciatíva slovenských maloobchodníkov združuje nepotravinové maloobchodné spoločnosti, prevádzkovateľov služieb a gastro podnikateľov, od najmenších prevádzok zamestnávajúcich niekoľko zamestnancov až po veľké siete s tisíckami zamestnancov.

Maloobchod zamestnáva v SR približne 180-tisíc ľudí.

Viac k témam: Dane, konsolidácia verejných financií, Maloobchod, Odvody, ozdravovanie verejných financií, Verejné financie
Zdroj: SITA.sk – Vláda ide podľa maloobchodníkov konsolidovať verejné financie rozdávaním, ktoré zaplatia podnikatelia © SITA Všetky práva vyhradené.

4.12.2023 (SITA.sk) – Znížená sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 10 % zo základu dane sa nebude vzťahovať na alkohol podávaný v gastro prevádzkach. Na alkohol podávaný v gastre sa od začiatku budúceho roka uplatní sadzba DPH vo výške 20 %.

„V rámci covidovej pomoci sa znížilo DPH na gastro na 10 percent, naďalej bude 10-percentná DPH na jedlo a nealko v rámci stravovacích a reštauračných zariadení,“ povedal na tlačovej besede minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Štátu to podľa neho prinesie ročne 27 miliónov eur.

Pivo a víno nezaťažia

Vláda tiež schválila zvýšenie základnej sadzby spotrebnej dane na lieh. Sadzba stúpne o niečo vyše 6 percent, zo 130 percent na 138 percent.

Znížená sadzba dane bude aj po zvýšení predstavovať 50 % zo sadzby dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh. Toto opatrenie štátu prinesie 17,9 milióna eur.

Ako dodal minister financií, zvýšenie spotrebnej dane sa nebude vzťahovať na pivo a víno.

Milióny eur z dividend

Kabinet navrhuje zvýšiť aj zrážkovú daň z dividend, a to zo 7 percent na 10 percent. „Bavíme sa tu o prínose 5,4 milióna eur, ale každý ďalší rok sa bude táto daň zvyšovať,“ povedal Kamenický.

V súčasnosti podľa neho vyberá štát na dani z dividend viac ako 100 miliónov eur. „Toto môže byť v budúcnosti významným zdrojom konsolidácie,“ dodal šéf rezortu financií. Vláda tiež opäť zavedie daňové licencie pre všetky právnické osoby.

Viac k témam: Alkohol, Dane, DPH daň z pridanej hodnoty, Ficova vláda 2023 – 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), konsolidácia verejných financií, ozdravovanie verejných financií
Zdroj: SITA.sk – Alkohol podávaný v reštauráciách zdražie, Ficova vláda viac zdaní aj tvrdý alkohol predávaný v obchodoch © SITA Všetky práva vyhradené.

4.12.2023 (SITA.sk) – Slovensko môže prísť o jeden deň pracovného pokoja. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, ktorý na pondelkovom rokovaní schválila vláda.

Medzi novelizovanými právnymi normami je i zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.

Pozitívum pre hospodárenie štátu

„Pre štátny sviatok 1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky, sa navrhuje ustanoviť výnimka z pravidla, že štátne sviatky sú dňami pracovného pokoja. 1. september bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja, ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce,“ uvádza sa v schválenom materiáli.

Predmetná úprava je zdôvodnená potrebou znížiť celkový počet dní pracovného pokoja, čo by malo pozitívne vplývať na hospodárenie štátu i zamestnanosť.

Vládny kabinet schválil i to, aby bol predmetný návrh zákona v Národnej rade SR prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní.

Iné sviatky vyšli na víkend

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) na tlačovej besede po rokovaní vlády uviedol, že v budúcnosti môže jeden štátny sviatok, ktorý sa stane pracovným dňom, priniesť do rozpočtu 130 miliónov eur.

Dodal, že hľadali vhodný sviatok a zatiaľ sa zhodli na tomto jednom. Poznamenal, že v budúcom roku väčšina štátnych sviatkov, o ktorých mohli diskutovať, pripadá na víkend. Zdôraznil tiež, že nehovoria o zrušení sviatku.

Viac k témam: Deň Ústavy SR, Ficova vláda 2023 – 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), ozdravovanie verejných financií, Štátny sviatok, Verejné financie
Zdroj: SITA.sk – Vláda navrhuje zrušiť jeden deň pracovného pokoja, do práce by sa malo chodiť aj 1. septembra © SITA Všetky práva vyhradené.

4.12.2023 (SITA.sk) – Príspevok pre Rozhlas a televíziu Slovenska (RTVS) bude vo výške minimálne 0,12 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, ktorý na pondelkovom rokovaní schválila vláda. Návrh zákona, ktorý predložilo ministerstvo financií, túto zmenu zdôvodňuje potrebou ozdravovania verejných financií. Vláda tiež schválila, že predmetný návrh zákona bude prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní.

Nové financovanie RTVS založené na poskytovaní automatického príspevku zo štátneho rozpočtu začiatkom leta schválil parlament a podpísala ho prezidentka Zuzana Čaputová. Odvíja sa od vyprodukovaného HDP a nemal by závisieť od politických tlakov ani vyjednávaní. Nárokovateľný príspevok by malo každoročne poskytovať ministerstvo financií.

Jeho výška bola pôvodne stanovená na 0,17 percenta HDP v bežných cenách za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa nárokovateľný príspevok poskytuje. Príspevok by RTVS mala dostávať do konca januára príslušného kalendárneho roka a je určený na úhradu nákladov a výdavkov na zaistenie hlavnej činnosti verejnoprávneho vysielateľa v danom roku, prípadne nasledujúcich rokoch.

Viac k témam: Financovanie, Návrh zákona
Zdroj: SITA.sk – Príspevok pre RTVS bude vo výške minimálne 0,12 percenta hrubého domáceho produktu © SITA Všetky práva vyhradené.

4.12.2023 (SITA.sk) – Slovenské firmy čakajú veľké zmeny. Ako pred pondelkovým rokovaní vlády uviedol minister životného prostredia Tomáš Taraba, vláda chce totiž pripraviť novelizáciu všetkých zákonov, ktoré sa týkajú podnikateľského prostredia. Pracovať by na nej mal tím zložený zo zástupcov rezortov hospodárstva, dopravy, školstva i envirorezortu.

„Chcem, aby sme jasne vyslali signál podnikateľskému prostrediu, že opäť zo Slovenska urobíme miesto, kde sa oplatí investovať a tvoriť hodnoty,“ vyhlásil Taraba. Podnikateľom taktiež odkázal, že takto o rok budú mať oveľa priaznivejšie podmienky na na fungovanie.

Vládna koalícia má v úmysle prijať aj nový Trestný poriadok. Pred pondelkovým rokovaním vlády to médiám povedal minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS). Doplnil, že nový kódex bude podľa neho veľmi efektívny.

Taraba zároveň povedal, že sa nebojí, že by sa v prípade zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry skomplikovalo vyšetrovanie korupčných káuz. Tie by akurát prešli pod generálnu prokuratúru. „Prípady sa nikomu nezoberú, všetci ich budú mať. Akurát politik Lipšic nebude na čele prokuratúry,“ doplnil Taraba.

Viac k témam: Ficova vláda 2023 – 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Minister životného prostredia, Podnikatelia, Trestný zákon
Zdroj: SITA.sk – Slovenské firmy čakajú veľké zmeny, koalícia chce prijať aj nový trestný poriadok © SITA Všetky práva vyhradené.

4.12.2023 (SITA.sk) – Aktuálna dôchodková hodnota ako dôležitý údaj určujúci výšku dôchodkov priznaných v danom roku bude na budúci rok predstavovať 17,7688 eura. Na sociálnej sieti to uviedol expert na dane a odvody Jozef Mihál.

Aktuálna dôchodková hodnota sa na rok 2024 zvyšuje o 95 percent z medziročného rastu priemernej mzdy na Slovensku za tretí štvrťrok tohto roka. Táto hodnota tak oproti tomuto roku stúpne o 7,8 percenta.

„Definitívne je tak jasné, že do dôchodku sa viac oplatí ísť už v roku 2023. To platí aj pre predčasné dôchodky,“ informoval na sociálnej sieti bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

Výška dôchodkov závisí od zárobkov počas aktívneho života, z ktorých sa platili dôchodkové odvody, počtu rokov dôchodkového poistenia a spomínanej aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v roku priznania dôchodku.

Viac k témam: Dôchodok, Predčasný dôchodok, Sociálne
Zdroj: SITA.sk – Podľa experta na dane a odvody Jozefa Mihála je už jasné, či sa oplatí ísť do penzie v tomto alebo až v budúcom roku © SITA Všetky práva vyhradené.

4.12.2023 (SITA.sk) – Vývoj počtu ľudí bez práce v treťom štvrťroku tohto roka potvrdil viac ako dva roky trvajúci pozitívny trend poklesu hodnôt ukazovateľov nezamestnanosti. Počet ľudí bez práce v lete a na začiatku jesene klesol na necelých 163-tisíc najmä vplyvom poklesu počtu dlhodobo nezamestnaných.

Nezamestnanosť sa medziročne znížila až v piatich regiónoch Slovenska. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Úbytok už deviaty štvrťrok za sebou

Počet ľudí bez práce počas tretieho štvrťroka tohto roka na Slovensku dosiahol takmer 163-tisíc osôb, medziročne klesol o 3,1 %. Úbytok nezamestnaných podľa Výberového zisťovania pracovných síl tak pokračoval už deviaty štvrťrok sa sebou. Miera nezamestnanosti dosiahla 5,9 %.

Medziročne sa tak ukazovateľ, ktorý uvádza podiel nezamestnaných z ekonomicky aktívnych osôb, znížil o 0,2 percentuálneho bodu. Počet nezamestnaných po sezónnom očistení sa v porovnaní s druhým štvrťrokom zvýšil o 0,2 % na 161,6 tisíca osôb.

Ľudia bez práce viac ako rok

Väčšinu, takmer 64 % v štruktúre ľudí bez práce, tvorili dlhodobo nezamestnaní. Na Slovensku tak bolo bez práce aspoň dvanásť mesiacov 104-tisíc ľudí.

Pozitívom podľa štatistikov bolo, že vývoj ich počtu kopíroval celoslovenský trend poklesu, medziročne počet dlhodobo nezamestnaných sa tak znížil o 6,2 %. Krátkodobá nezamestnanosť však začiatkom jesene mierne stúpla.

Výnimka úbytku len v jednej skupine

Trend medziročného mierneho úbytku nezamestnaných sa prejavil vo všetkých vekových skupinách, s výnimkou najmladších osôb. Počet ľudí bez práce od 15 do 24 rokov medziročne vzrástol takmer o 7 %. Pozitívny pokles nastal v štruktúre nezamestnaných počas tretieho štvrťroka aj z pohľadu odvetví ekonomiky posledného zamestnávateľa.

Nezamestanosť z pohľadu odvetvia ekonomiky

Počet ľudí bez práce sa medziročne znížil v polovici zo 16 odvetví ekonomiky. Najviac, vyše 60 % osôb, ubudlo v skupine nezamestnaných, ktorí pracovali naposledy vo vzdelávaní.

Druhý najdynamickejší pokles o viac ako 40 % zaznamenala skupina osôb, ktorá pracovala naposledy v administratívnych službách a v stavebníctve. Celkovo najpočetnejšiu skupinu ľudí bez práce tvorili ľudia prepustení či odídení z priemyslu.

Platí to dlhodobo, pretože priemysel je najväčším zamestnávateľským sektorom ekonomiky. Ich počet navyše medziročne mierne stúpol. Osobitnú a najpočetnejšiu skupinu predstavovali osoby, ktoré ešte nemali zamestnanie, medzi ktorých patria okrem iného aj absolventi škôl. Ich množstvo po roku opäť stúplo. Každý tretí človek bez práce na Slovensku tak bola osoba bez pracovnej skúsenosti.

Pokles v piatich krajoch

Počet nezamestnaných v treťom štvrťroku tohto roka medziročne klesol v piatich z ôsmich krajov Slovenska. V percentuálnom vyjadrení najviac nezamestnaných ubudlo v Nitrianskom a v Žilinskom kraji.

Najvyššie celkové počty nezamestnaných zostávali na východe Slovenska, v Prešovskom kraji viac ako 43-tisíc osôb a v Košickom kraji cez 36-tisíc osôb. Oba kraje zároveň navyše zaznamenali medziročne rast počtu nezamestnaných o približne 7 %.

Najvyššia miera nezamestnanosti nad 10 % pretrvávala v Prešovskom a Banskobystrickom kraji, Košický kraj sa k tejto hranici blíži. Naopak, najnižšiu mieru nezamestnanosti pod hranicou 3 % mali Bratislavský a Žilinský kraj.

Pokles miery nezamestnanosti zaznamenalo celkovo päť krajov. Z pohľadu dynamiky vývoja najvýraznejšia zmena nastala v Nitrianskom kraji, miera nezamestnanosti tu klesla o 1,5 percentuálneho bodu na úroveň 3,1 %.

Viac k témam: Miera nezamestnanosti, Nezamestnanosť, Nezamestnanosť v SR, Sociálne
Zdroj: SITA.sk – Počet ľudí bez práce v treťom štvrťroku na Slovensku medziročne klesol, netýkalo sa to však všetkých krajov © SITA Všetky práva vyhradené.

3.12.2023 (SITA.sk) – Bývalá podpredsedníčka úradníckej vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Lívia Vašáková skončila aj ako generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy na Úrade vlády SR. Ako informovala, neumožnili jej pokračovať ďalej, ale stálo to za to.

Odchádza s obavami

„Predstavy o tom, ako by mal tento dobre rozbehnutý projekt napredovať, sa líšia od praxe, ktorá doteraz dobre fungovala,“ oznámila na sociálnej sieti Vašáková. Podľa nej neodchádza zatrpknutá, ani nahnevaná, odchádza však s obavami.

„S obavami z toho, že pomaly miznú všetky pozitívne faktory, vďaka ktorým sa plán obnovy stal úspechom,“ uviedla exvicepremiérka. Vo vláde odborníkov Ľudovíta Ódora zotrvala Vašáková počas celého jej obdobia od 15. mája do 25. októbra tohto roka.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Odhovárali ju od návratu

Generálnou riaditeľkou plánu obnovy na úrade vlády bola už predtým od roku 2020. Po skončení mandátu vicepremiérky v úradníckej vláde ju podľa jej slov mnohí odhovárali od návratu na pozíciu generálnej riaditeľky plánu obnovy.

„Napriek tomu som sa rozhodla vrátiť. Hlavne kvôli tímu, ktorý som vybudovala, a kvôli tomu, aby sa mohli prijaté reformy a investície dotiahnuť do úspešného konca,“ podotkla. Za Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov od vymenovania novej vlády 25. októbra zodpovedá vicepremiér pre tieto oblasti Peter Kmec (Hlas-SD).

Splnenie 57 míľnikov

Vašáková pripomenula, že Slovensko splnením 57 míľnikov a cieľov v pláne obnovy získalo 2 miliardy eur. Tretiu žiadosť o platbu Európska komisia pozitívne vyhodnotila pred niekoľkými dňami.

„Za sebou zanechávam aj pripravenú 4. žiadosť o platbu za takmer miliardu eur. Po jej predložení Slovensko získa z plánu obnovy polovicu peňazí z celej alokácie, čím sa zaradí na úplnú špičku krajín Európskej únie,“ poznamenala bývalá podpredsedníčka vlády.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Slovensko vie byť lídrom na európskej úrovni

Plán obnovy podľa nej funguje najmä vďaka kvalitným úradníkom so silným hodnotovým nastavením. Tvrdí, že napriek zlej vizitke Slovenska v narábaní s európskymi peniazmi sa im podarilo ukázať, že aj Slovensko vie byť lídrom na európskej úrovni a v mnohom aj príkladom dobrej praxe pre iné členské krajiny.

„Sme výrazne popredu oproti našim susedom z Poľska, Česka, Rakúska a Maďarska,“ vyzdvihla. Najdôležitejšie je podľa Vašákovej to, že sa podarilo Slovensko dostať na trajektóriu zelenej a digitálnej transformácie a na cestu systémových zmien.

Jasná vízia pre nové vedenie

Pokračovala, že napriek všetkým ťažkostiam a politickým turbulenciám sa rozbehli reformy, ktoré by boli pred niekoľkými rokmi iba utópiou. Má aj jasnú výzvu pre nové vedenie – udržať kvalitných ľudí, zachovať reformy, hlavne fiškálne, a efektívne manažovať investície.

„Na najbližšie obdobie bude dôležité nezvrátiť už splnený míľnik ohľadom výdavkových limitov a zaviesť ich do rozpočtu. Rovnako nevyhnutné bude zabezpečiť udržateľnosť dôchodkového systému, čo je súčasťou 4. žiadosti o platbu,“ dodala Vašáková.

Viac k témam: Eurofondy, generálna riaditeľka, Odchod z funkcie, Plán obnovy a odolnosti SR, Úradnícka vláda
Zdroj: SITA.sk – Exvicepremiérka Vašáková skončila na poste generálnej riaditeľky plánu obnovy na úrade vlády © SITA Všetky práva vyhradené.

2.12.2023 (SITA.sk) – Prezident Zväzu cestovného ruchu Slovenskej republiky Marek Harbuľák víta, že na Slovensku sa počas tohto roka opäť otvorila téma získania michelinskej hviezdy.

Slovensko je totiž jedinou z okolitých krajín, ktorá sa v zozname globálneho bedekra – Michelin guide – nenachádza.

Ostatné krajiny využili potenciál

Podľa Harbuľáka môže byť hlavným dôvodom fakt, že okolité krajiny dávali v uplynulých desaťročiach väčšiu váhu gastronómii.

Ako ďalej povedal pre agentúru SITA, Slovensko po rozpade Československa nenadviazalo na snahu predať sa práve cez gastronómiu v zahraničí. Myslí si, že cesta k tomuto oceneniu pre Slovensko zrejme potrvá ešte niekoľko rokov.

Debaty na tému získania michelinskej hviezdy pre Slovensko ožívali ešte pred pandémiou, keď sa podľa Harbuľáka uskutočnili aj stretnutia so zástupcami tohto sprievodcu. Ďalším rokovaniam však dala stopku pandémia.

Slovensko preto stále podľa predsedu zväzu na mape Michelin v rámci Európy chýba, a to aj napriek tomu, že disponuje mnohými šikovnými a úspešnými ľuďmi v gastropriemysle. Ostatné krajiny tento potenciál využili.

Súčasť širšej kultúry

„Nevnímali gastronómiu v posledných desaťročiach ako niečo, čo nasýti či naplní biologické potreby, ale ako súčasť širšej kultúry, spoločenských podujatí. Toto sa u nás po 40. rokoch minulého storočia vytrácalo a my sme po rozpade Československa nenadviazali na snahu predať sa cez gastronómiu v zahraničí alebo rozpoznať Slovensko cez gastronómiu,“ skonštatoval Harbuľák.

Pred získaním ocenenia však Slovensko čakajú viaceré procesy. „Potom to záleží od tých, ktorí chodia v rámci sprievodcu hodnotiť. Zo skúseností z iných krajín treba toto obdobie počítať ešte na roky,“ zhodnotil.

Predseda zväzu preto víta možnosť hostiť na Slovensku šéfkuchárov s michelinovským ocenením.

„Myslím si, že to pomôže aj našej gastronómii, a to v pohľade na to, kde sú trendy. Podporí to aj rôznych mladých študentov či začínajúcich kuchárov, ktorí majú talent, aby ďalej rozvíjali svoju kariéru,“ poznamenal.

Smutný fakt

Fakt, že Slovensko je poslednou krajinou spomedzi krajín Vyšehradskej skupiny (V4), ktorá nemá michelinskú hviezdu, označila za smutný aj riaditeľka najstaršieho hotela vo Vysokých Tatrách Miriama Vojčíková.

„Ešte tu neboli ani ľudia z Michelin Guide. Snažíme sa, nielen my, ale verím, že aj celá naša slovenská gastroscéna, robiť všetko pre to, aby sme ich tu mali, aby spoznali naše čaro, zažili našu gastronómiu,“ vysvetlila.

Pre Slovensko by toto ocenenie podľa nej prinieslo rozšírenie gastroturistiky.

„Ľudia by sem chodili za jedlom, zobrazili by sme sa na rôznych michelinských mapách. Určite by to znamenalo veľký prínos nielen pre hotely a reštaurácie, ale celkovo pre krajinu,“ doplnila.

Taliansky šéfkuchár ocenil kvalitu

Kvalitu gastronómie v Tatrách ocenil aj taliansky šéfkuchár a držiteľ michelinskej hviezdy Matteo Lorenzini.

Ten navštívil Slovensko v rámci pokračovania úspešného projektu hosťovania svetových hviezd gastronomickej scény v jednom z tatranských hotelov.

„Ostal som prekvapený. Nepoznám zvyšok Slovenska, ale našli sme tu vysoký štandard, čo sa týka investície, zariadenia, profesionality i prijatia. To je niečo, čo sa nebuduje, ani nedá naučiť. Je ľahké pochopiť, či je to fingované, alebo úprimné,“ zhodnotil s tým, že na Slovensko sa ešte chce vrátiť.

„Vedeli sme, že je tu veľký potenciál, ale po príchode sme našli ešte viac, ako sme očakávali,“ komentoval s tým, že Slovensku michelinské ocenenie praje.

Reštaurácie by sa pretekali

„Varenie s kolegami z inej reštaurácie, dokonca z takej, ktorá má michelinské ocenenie, je pre mňa a môj tím veľmi inšpiratívne. Na druhej strane je príjemné zistiť, že sme absolútne vyrovnaným partnerom a gastronómia je u nás skutočne na svetovej úrovni,“ podotkol šéfkuchár reštaurácie takzvanej prvej dámy Tatier Martin Klaučo.

Aj podľa neho by zaradenie do zoznamu Michelin Slovensku pomohlo nielen z pohľadu cestovného ruchu.

„Aj reštaurácie na Slovensku by sa možno pretekali medzi sebou, čo by dvíhalo kvalitu reštaurácií i jedla,“ skonštatoval.

Viac k témam: Cestovný ruch, Gastronómia, gastroturistika, Michelin guide, Michelinská hviezda, Turizmus
Zdroj: SITA.sk – Kedy sa Slovensko dočká michelinskej hviezdy? Potrvá to ešte roky, myslí si šéf Zväzu cestovného ruchu © SITA Všetky práva vyhradené.