Úvod  >  Článok:  Ako sa budeme mať na „staré kolená“?

3.12.2019 (Webnoviny.sk) – Podľa prieskumu Bayer Barometer si až 1/3 mladých Slovákov myslí, že nepôjde do dôchodku. Napriek tomu, že v produktívnom veku na starobu príliš nemyslia, ich predstavy o seniorskom veku sú vcelku optimistické.

 Bayer Barometer ponúka prehľad postojov mladých ľudí vo veku 18 – 39 rokov na starobu. Výsledky unikátnej štúdie ukazujú, že obraz seniora v našej spoločnosti sa mení. Či sa mení len vo vnímaní mladej generácie alebo aj v realite je otázne.

„Biele vlasy ako sneh, zvráskavené ruky a štyri zuby…“. Keď sa najslávnejšia česká babička prisťahovala v roku 1825 na Staré bielidlo k rodine Proškových mala len 55 rokov! O čom by písala Božena Nemcová dnes, keby chcela zachytiť obraz súčasnej babičky?

Dnešné päťdesiatničky sú zväčša na vrchole svojej profesionálnej kariéry, starajú sa nielen o svoje zdravie, ale záleží im aj na vzhľade, ďalej sa vzdelávajú, cestujú, športujú a majú množstvo atraktívnych koníčkov…

Za posledné desaťročia sa predlžuje nielen dĺžka ľudského života, ale aj kvalita zdravia a prežívania seniorov majú úplne inú podobu. Majú tieto fakty vplyv aj na vnímanie starnutia a staroby mladšími ročníkmi?

Bude sa nám starnúť ľahšie?
Ako bude vyzerať náš dôchodkový vek za ďalších zhruba tridsať rokov?
A aká bude v tom čase zdravotná starostlivosť?
Prečo si máme takéto otázky klásť už dnes?

Výpovedne o tom hovoria výsledky Bayer Barometer, ktorý na základe reprezentatívneho on-line prieskumu vypracovala agentúra Median v skupine tzv. mileniálov, teda ľudí vo veku 18 – 39 rokov, ktorí sa narodili v rokoch 1980 – 2000.

„Rastúci počet seniorov prináša spoločnosti vážne makroekonomické problémy. Demografická zmena vytvára tlak na náklady na zdravotnú starostlivosť a dôchodkové systémy, na schopnosť udržateľného financovania zdravotníckych a dôchodkových služieb. Zdravotná a sociálna starostlivosť o seniorov je teda v súčasnosti nielen kľúčovou otázkou verejnej diskusie, ale najmä naliehavou výzvou na zefektívnenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti,“ vysvetľuje Jens Becker, Managig Director Bayer pre Českú republiku a Slovensko.

Štúdia s názvom Postoje mladých ľudí ku zdraviu a starnutiu sa zamerala na niekoľko dôležitých oblastí:

predstavy o vlastnom dôchodkovom veku,
vnímanie seniorského veku v kontexte kvality zdravia a zdravotnej starostlivosti,
vlastná starostlivosť o zdravie a zdravý životný štýl.

Kedy sme vlastne starí?

Očakávaná dĺžka života žien pri narodení je na Slovensku necelých 81 rokov.
Predpokladaná dĺžka života slovenských mužov predstavuje necelých 74 rokov.
Očakávaná dĺžka života slovenských mužov je o zhruba sedem rokov kratšia ako v prípade žien.

Prekvapenie hneď na úvod.
Hoci sú na Slovensku dnešní šesťdesiatnici ešte stále pracujúcimi ľuďmi, až 1/3 mladých ľudí narodených v rokoch 1980 – 2000 na Slovensku ako hranicu začiatku staroby uvádza 60 rokov. Len 27% opýtaných uviedlo vek 70 rokov. Zaujímavosťou je, že v Českej republike označila takmer tretina respondentov (32%) za hranicu nastupujúcej staroby až vek 70 rokov.

„Až tak veľmi sa však nemýlia,“ konštatuje všeobecná lekárka pre dospelých MUDr. Jana Bendová. „Podľa klasifikácie Svetovej zdravotníckej organizácie sa vek 60 – 74 označuje za starší vek,75 ¬– 89 rokov za starý vek a nad 90 rokov hovoríme o dlhovekosti.“

Koľko rokov prežijem v dôchodku?

Odpovede sú ďalším prekvapením. Napriek tomu, že štatistiky hovoria, že slovenskí muži sa dnes dožívajú v priemere približne 74 a ženy 81 rokov a dôchodkový veku na rok 2019 je na Slovensku 62 rokov a 202 dní, až 28% mladých ľudí na otázku „Koľko rokov prežijete v dôchodku?“ uvádza dobu 5 alebo menej rokov a až 24% oslovených si myslí, že do dôchodku vôbec nepôjdu. V Českej republike má tento názor celá jedna tretina respondentov (až 33%). Či to znamená, že chcú pracovať do vysokej staroby alebo si myslia, že sa dôchodku ani nedožijú, štúdia nešpecifikovala.

Viac ako polovica ľudí (54%) však očakáva, že v dôchodku prežije do desať rokov života, 42% sa teší na 15 a viac rokov dôchodkového „ničnerobenia“.

Muži, ktorí štatisticky zomierajú mladší, sa chcú z dôchodku tešiť dlhšie ako ženy. Zaujímavým faktom je paradox, že muži, ktorí na Slovensku štatisticky zomierajú skôr o 7 rokov ako ženy, majú plány prežiť v dôchodku oveľa dlhší čas ako ich nežné polovičky.

Čoho sa na starnutí a v starobe bojíme?

Generácie mileniálov sa v spojení so starobou najviac obáva zdravotných problémov (36%) a straty samostatnosti (27%). V porovnaní s ostatnými kategóriami je obava z osamelosti (13%) zastúpená takmer rovnako nízko ako strach z finančných problémov(12%). Pričom obe tieto kategórie hodnotia odborníci ako najrizikovejšie faktory starnutia súčasných seniorov.

„Vo veku, keď máte relatívne dostatočný príjem, aj podporu zo strany rodičov je pre mladých ľudí ťažké predstaviť si, že odchodom do dôchodku sa radikálne zmení aj ich finančná situácia,“ konštatuje dlhoročná odborníčka na sociálnu prácu Lýdia Brichtová zo SOCIOFÓRA. „Mladí ľudia si v tomto období veľmi neuvedomujú, že priemerný dôchodok je dnes cca 460 eur (459,52), čo je len o niečo viac ako čistá minimálna mzda, za ktorú je dnes máloktorý mladý človek ochotný pracovať. A navyše vôbec nevedia a ani ich to nezaujíma, aké pravidelné výdavky má starší človek napr. na lieky, pomôcky, prípadne na zabezpečenie osobnej starostlivosti, ktorá je veľmi drahá a nie každý si ju môže dovoliť,“ dodáva.

Čoho sa na starnutí a starobe nebojíme?

Úplne na okraji obáv mladých ľudí v starobe sú nuda, strata úcty v spoločnosti, strach zo života v domove dôchodcov, či strach zo straty orientácie v nových veciach a v pokroku (2 – 3%).

Až 46% mladých ľudí si myslí, že prežije starobu aktívnejšie ako ich prarodičia a 2/5 (41%) z nich verí, že budú v tomto veku aktívnejší ako ich rodičia.

„Ich postoje vychádzajú skôr z ich aktuálneho prežívania aktívneho života. Dnes počúvame stále viac o aktívnom starnutí. Napriek tomu dnešní seniori, aj ako bývalá generácia beatníkov a rockerov, majú záujem o svet, prežívajú vzrušenie, radosti a starosti a chcú tráviť čas zmysluplne, práve oni bývajú zamestnávateľmi prepúšťaní ako prví z práce. Nemáme vytvorené podmienky, ani právne, napr. na prípravu a postupný prechod zo zamestnania do dôchodku. O dôchodcov, ktorí zostávajú doma sa štát alebo samospráva nezaujíma alebo len veľmi sporadicky a mnohé dobré a zmysluplné aktivity pre seniorov zostávajú zatiaľ na jednotlivcoch a mimovládnych organizáciách. Práve dnešní miléniáli sú však generáciou, ktorá by na vytváraní dobrých podmienok pre dôstojné a aktívne starnutie mala zabojovať, pretože to robia vlastne už pre seba,“ konštatuje Lýdia Brichtová.

Zdravie základ pozitívnej staroby

O tom, že základom pozitívneho prežívania staroby je dobré zdravie netreba diskutovať.

Zdravie generácie mileniálov, teda ľudí vo veku od 18 – 39 rokov je ešte v plnej sile. Podľa barometra až 71% z nich netrpí žiadnou chorobu, kvôli ktorej by museli navštevovať lekára. 22% dochádza pravidelne na kontroly a 7% má určité ochorenie, ale kvôli nemu nenavštevuje pravidelne lekára.

Podľa ukazovateľa „healthy life years“, teda „rokov života v zdraví“ sa Slovensko nachádza na konci európskeho rebríčka. (Zdroj: Eurostat)

Slovenky sa v zdraví dožívajú len 57 rokov.
Slováci niečo vyše 56 rokov.
Výrazne vyššiu úroveň „zdravých rokov“ ako my dosahujú v Českej republike, cca 64 rokov.

A až 57% mladých ľudí predpokladá, že ich zdravotný stav bude v dôchodku primeraný ich veku a umožní im postarať sa sami o seba. Len necelá 1/5 oslovených (18%) odhaduje, že ich zdravie bude skôr chatrné a budú potrebovať pomoc druhých.

Ako sa však o svoje zdravie mileniáli starajú?

Zdravo sa stravujú (61% konzumuje pravidelne ovocie a zeleninu, 51% vyváženú stravu), až polovica z nich si dopraje dostatok spánku a 1/3 pravidelne športuje.
„To, že až 2/3 opýtaných pravidelne nešportujú, považujem za hazard s ich zdravím. Kedy chcú športovať, ak nie teraz, keď sú mladí a zdraví?“, pýta sa MUDr. Jana Bendová. „Práve nedostatok pohybu je najčastejšou príčinou nadváhy a obezity aj v tejto generácii. Na druhej strane sa v snahe rýchlo schudnúť mnohí častejšie uchýlia k nevyváženým až extrémnym diétam, ktoré dokážu tiež vážne poškodiť zdravie.“

Zlozvyky ako fajčenie (18%) a konzumáciu alkoholu (13%) uvádza na Slovensku len málo opýtaných. Je zaujímavé, že v Českej republike sa k nim „priznala“ takmer tretina respondentov (fajčenie 28% a konzumáciu alkoholu 23%).

Ak berieme do úvahy anonymitu on-line prieskumov, pri ktorých majú respondenti nižšiu tendenciu ukazovať sa v lepšom svetle, dá sa uvažovať, že dané výsledky sú odrazom voľby tejto generácie k životu bez cigariet a alkoholu alebo ide o nepriznanie týchto najrozšírenejších nezdravých zlozvykov. „Výsledky sa síce zdajú optimistické, ale z mojich ambulantných skúseností vôbec neodrážajú realitu, pretože tých čo fajčia a pijú je oveľa viac. Mileniáli napríklad ani vajpovanie nepovažujú za fajčenie,“ uvádza MUDr. Bendová. Aj keď počas preventívnych prehliadok uvádzajú, že alkohol konzumujú len príležitostne, nárazovo na párty alebo počas víkendov na festivaloch, odborníčka považuje nárazové pitie pre zdravie za škodlivejšie ako pravidelný nižší príjem alkoholu (2 – 3 poháre vína, či piva týždenne). „Skeptická som aj pokiaľ ide o čísla o fajčení a podľa mojej skúsenosti sa viac realite približujú údaje z Českej republiky.“

Dr. Google úraduje – v zdraví aj v chorobe

Najprístupnejším zdrojom o zdraví aj chorobe je pre túto generáciu Internet (79%). Odborná a náučná literatúra nemôže svojimi 21% Googlu konkurovať.
„Pacienti chodia k lekárovi s hotovými diagnózami. Internet môže byť dobrým pomocníkom, ale u niektorých ľudí vedie množstvo informácií k prežívaniu úzkosti, strachu s tých najvážnejších diagnóz, ktoré niekedy ani v ambulancii nedokážeme vyvrátiť. Pre laika nie je ľahké pochopiť ako ľudské telo funguje, najmä ak mu chýbajú elementárne znalosti zo zdravovedy,“ varuje MUDr. Jana Bendová.

46% pacientov sa radí so svojim lekárom alebo vyhľadá odbornú pomoc. Rovnako dôležitým zdrojom informácií (46%) sú však rodinní príslušníci. A len zlomok informácií o zdraví čerpá táto generácia z časopisov, televíznych a rozhlasových programov…

Je zaujímavé, že pri zdravotných problémoch vyhľadáva najskôr 42% respondentov alternatívnu formu liečby, pokiaľ nezaberie obráti sa na lekára. Lekár je prvou voľbou pre 23% opýtaných. A 17% zasa naopak vyhľadá najskôr lekára a pokiaľ liečba nezaberie, využíva alternatívnu liečbu. A rovnaký počet (17%) sa lieči doma vlastnými silami.

MUDR. Jane Bendovej sa aj údaj o 23% mladých ľudí, ktorí pri zdravotných problémoch navštívia lekára vysoký. „Pretože väčšina ochorení v mladom veku je banálnych, či už sú to akútne infekcie dýchacích ciest, bolesti chrbta a podobne. Návšteva lekára vtedy vôbec nie je potrebná, pretože uvedené ťažkosti v priebehu niekoľkých dní odznejú aj samé, bez akejkoľvek liečby. V praxi sa žiaľ stretávam s tým, že mileniáli majú mizernú zdravotnú gramotnosť – nemajú doma ani teplomer, nevedia kedy a ako si znížiť zvýšenú teplotu, alebo, že na hnačku najlepšie zaberá diéta. Netušia s akými ťažkosťami si môžu poradiť doma sami a s akými už musia k lekárovi. Základy zdravovedy vyučovanej napríklad na školách by sa zišli každému.“

Prevencia

K starostlivosti o zdravie patria pravidelné preventívne prehliadky. Napriek tomu, že sú dostupné pre každého, pravidelne ich využíva len 44% populácie mileniálov.

Frekvencia rozdielov je vysoká aj v špecializáciách lekárov.
Pokiaľ aspoň raz ročne chodí na prevenciu k praktickému lekárovi 46% ľudí, k zubárovi až 81% a na gynekologickú prehliadku 70% opýtaných.

MUDr.Jana Bendová hovorí: „Podobné čísla máme aj zo zdravotných poisťovní, na preventívne prehliadky chodí asi 30% dospelých pacientov pravidelne, raz za 2 roky. Väčšia časť ľudí ale preventívne prehliadky ignoruje. Dôvodom je najmä to, že nepociťujú žiadne zdravotné problémy, cítia sa dobre. No niektoré choroby sa dlhodobo neprejavujú žiadnymi ťažkosťami, napríklad vysoký krvný tlak alebo cukrovka. Práve preto je potrebné na preventívne prehliadky chodiť. Pri preventívnych prehliadkach u stomatológa je situácia jasná – ak neprídeš na prehliadku, zdravotná poisťovňa nasledujúci rok nepreplatí stomatologickú starostlivosť. U preventívnych prehliadok pre dospelých takýto mechanizmus v praxi zavedený nie je, ale myslím si, že by pomohol – zvýšil by sa tým záujem o ich absolvovanie.“

Zdravotné strašiaky túto generáciu nestrašia

Diabetes mellitus, vysoký krvný tlak, srdcovocievne ochorenia – sú popri onkologických ochoreniach najčastejšími civilizačnými ochoreniami. Na to, aby sme im vedeli predchádzať, by sme mali mať o nich čo najviac informácií. Zdá sa však, že najväčšie zdravotné hrozby generáciu mileniálov nestrašia. Aspoň nie v tom, aby sa o nich dozvedeli čo najviac.

Informovanosť o najčastejších chorobách seniorského veku je u nich skôr povrchná. Až 73% mladých ľudí vo veku 18 – 39 rokov o týchto chorobách vie, ale priznávajú, že majú o nich len základné informácie. A 14% opýtaných nemá o nich ani základné informácie.

Tieto postoje podľa všeobecnej lekárky logicky vyplývajú z aktuálnej kvality zdravia týchto ľudí. „Mladého a zdravého človeka choroby nezaujímajú. Záujem vzbudí len ochorenie v príbuzenstve alebo medializované ochorenie známej osobnosti. Celkovo medzi Slovákmi pozorujem nízku zdravotnú gramotnosť, najmä pokiaľ ide o prevenciu najčastejších zdĺhavých ochorení, napríklad cukrovky alebo vysokého krvného tlaku. Pritom práve prevencia je to, čomu je potrebné sa už od mladého veku venovať. Určite je rozumnejšie chorobe predchádzať a pestovať si zdravý životný štýl ako zmeniť životný štýl až vtedy, keď je už choroba prítomná,“ hovorí MUDr. Jana Bendová.

Pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť sú mladí ľudia optimistickí

Aj keď sa najväčšie obavy generácie mileniálov v súvislosti so starobou týkajú práve zdravotných problémov, na druhej strane sa neobávajú, že by sa o nich v tomto smere nemal kto v budúcnosti postarať.

Aj keď sa dnes hovorí o mnohých problémoch súčasného zdravotníctva, drvivá väčšina z nich (79%) hodnotí dostupnosť zdravotnej starostlivosti pozitívne a až 62% opýtaných si myslí, že za 30 rokov, kým pôjdu do dôchodku, sa zdravotná starostlivosť ešte zlepší. S negatívnym vývojom zdravotníctva a teda s horšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti ráta len 1/3 opýtaných.

„Dostupnosť zdravotnej starostlivosti na Slovensku je už tradične výborná, avšak začína sa zhoršovať. Postupne klesá počet všeobecných lekárov, ambulantných špecialistov, sestry chýbajú už na celom Slovensku. V niektorých regiónoch už dostupnosť zdravotnej starostlivosti začína byť reálnym problémom. Mladí a zdraví mileniáli si to ešte neuvedomujú, oplývajú optimizmom, pretože túto starostlivosť ešte často nevyužívajú. Na druhej strane nároky na zdravotnú starostlivosť v dôsledku starnutia obyvateľstva a pribúdania chronických ochorení stúpajú, v systéme sú potrebné zmeny, inak je dlhodobo neudržateľný. Ale tieto problémy príliš širokú verejnosť, najmä mladých, nezaujímajú,“ vysvetľuje všeobecná lekárka pre dospelých MUDr. Jana Bendová.

Týka sa nás, aj keď sme mladí…

Aj keď sa môže zdať, že rozmýšľať nad životom, ktorý nás čaká o tridsať rokov je zbytočné, v každodennosti sa nás staroba dotýka na každom kroku a v každom veku. Aj keď je generácia mileniálov v najlepších rokoch, perspektíva vlastnej budúcnosti ich učí senzitívnosti k generáciám ich rodičov, starých rodičov, či susedov…

„Poznať názory ľudí na starnutie je vždy veľmi dôležité, bez ohľadu na vek. Starnutie je z mnohých hľadísk najmä o ľudskej dôstojnosti, slobode rozhodovania, nezávislosti, individuálnom prístupe a preto by sa najmä politici na všetkých úrovniach a tí, čo s nimi pripravujú dôležité rozhodnutia v tejto oblasti, mali o relevantné informácie zaujímať, aby neboli „o nás bez nás“, hodnotí výsledky Baeyer Barometra odborníčka na sociálnu prácu Lýdia Brichtová.

A všeobecná lekárka pre dospelých MUDr. Jana Bendová dodáva: „Mileniáli sa musia naučiť o svoje zdravie starať už teraz, inak si ho dlhodobo neudržia. Zdravá strava, nefajčenie a pravidelný pohyb sú kľúčom k prevencii chronických ochorení. Aby sme starobu prežívali v zdraví a mohli si ju užiť a nie prežívať „behaním“
po doktoroch. Nie je dôležité dožiť sa čo najviac rokov, ale dožiť sa ich v čo najlepšom zdraví, aby bola naša staroba plnohodnotným, aktívnym a príjemným pokračovaním života.“

Aj podľa, Managig Director Bayer pre Českú republiku a Slovensko Jensa Beckera je zdravie v popredí záujmu hodnôt, ktoré treba brať do úvahy o plnohodnotnom dlhovekom živote. „Za jeho kvalitné prežívanie sme zodpovední už v mladom veku a treba sa naň pripravovať celý život. Aj v tomto smere vidí spoločnosť Bayer svoje poslanie, ktoré implementujeme v globálnom meradle ako súčasť projektu „Zdravé starnutie“. Práve v ňom ukazujeme, že bez ohľadu na počet prežitých rokov dokáže byť život plnohodnotný a uspokojivý a jeho kvalita závisí od našich vlastných činov.“

Zdroje:

https://www.finance.sk/182291-dochodkovy-vek-sa-predlzuje-o-dva-mesiace/
https://www.socpoist.sk/dochodkovy-vek-v-rokoch-2019—2023
https://www.aktuality.sk/clanok/688891/starnutie-populacie-pokracuje-seniorov-bolo-v-roku-2018-viac-ako-deti/
Štatistický úrad SR: Demografický vývoj SR v roku 2018 v kontexte posledných desiatich rokov, 02.05.2019
https://www.investujeme.sk/clanky/kolko-sa-dozivaju-slovaci-nie-su-to-potesujuce-cisla/
https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/pdfscache/15902.pdf

Rok 2018 a seniori v štatistikách:

Najnovšie dáta zverejnené Štatistickým úradom SR o demografických procesoch
v SR v roku 2018.

Seniori vo veku 65 a viac rokov tvoria ž 16 % obyvateľstva.
Rok 2018 je v rámci sledovania starnutia populácie prelomový, počet a podiel seniorov historicky prvý krát na Slovensku prevýšil počet a podiel detí. Na Slovensku uplynulý rok žilo 858-tisíc detí, ale až 874-tisíc seniorov. V súčasnosti má Slovensko má na sto detí má Slovensko 102 seniorov.
Predpokladaná dĺžka života slovenských mužov pri narodení predstavuje necelých 74 rokov.
Očakávaná dĺžka života žien pri narodení je u nás necelých 81 rokov.
Očakávaná dĺžka života sa u nás za ostatné desaťročie predĺžila o 2,3 roka v prípade žien a o 3,4 roka v prípade mužov. Zaraďujeme sa tak medzi TOP 10 krajín únie, v ktorých došlo za obdobie 2006 až 2016 k najvýraznejšiemu predĺženiu života.

Tohtoročný piaty ročník prieskumu Bayer Barometer bol zameraný na postoje mladých ľudí k starobe a starnutiu, k zdraviu a k životnému štýlu v Slovenskej a Českej republike. Bol realizovaný v spolupráci s výskumnou agentúrou Median v júni 2019. Výskum je reprezentatívny pre populáciu Slovenskej republiky o veľkosti 514 respondentov vo veku 18- 39 rokov podľa základných socio-demografických premenných (veku, pohlavia, vzdelania, veľkosti sídla).

O spoločnosti Bayer

Bayer je globálna fima so základnými kompetenciami v oblasti zdravotníctva, výživy a prírodných vied. Jej produkty a služby sú navrhnuté tak, aby boli prínosom pre ľudí a podporou úsilia o prekonanie hlavných problémov, ktoré so sebou prináša rastúca a starnúca globálna populácia. Skupina sa zároveň zameriava na zvýšenie svojej zárobkovej sily a vytváranie hodnoty prostredníctvom inovácií a rastu. Spoločnosť Bayer sa zaväzuje dodržiavať zásady trvalo udržateľného rozvoja a značka Bayer predstavuje dôveru, spoľahlivosť a kvalitu na celom svete. Vo fiškálnom roku 2018 zamestnávala skupina približne 117 000 ľudí a mala tržby vo výške 39,6 miliárd EUR. Kapitálové výdavky dosiahli 2,6 miliardy EUR, výdavky na výskum a vývoj 5,2 miliardy EUR. Viac informácií nájdete na www.bayer.com.

PhDr. Lýdia Brichtová PhD.

Povolaním právnička, má aj vysokoškolské vzdelanie III. stupňa v odbore sociálna práca, takmer 25 rokov pôsobila v problematike sociálnej ochrany pre rôzne znevýhodnen cieľové skupiny so zameraním na

koncepčnú a legislatívnu činnosť. Je jednou zo štatutárov a hovorcov SOCIOFÓRA – Nezávislej platformy
sociálnych mimovládnych organizácií a úzko spolupracuje aj s inými mimovládnymi organizáciami v
sociálnej oblasti, hlavne pri presadzovaní záujmov a práv klientov v sociálnej núdzi a pri poskytovaní poradenstva.

Odborníčka na sociálnu oblasť, dlhoročná pracovníčka
Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR, v súčasnosti pracuje aj ako pedagóg na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, členka Team Vallo.

MUDr. Jana Bendová

Pracuje dvanásť rokov ako všeobecná lekárka v ambulancii vo Veľkom Bieli. Pôsobila a hlavná odborníčka pre všeobecné lekárstvo na Ministerstve zdravotníctva SR. Okrem výkonu praxe sa dlhodobo venuje činnostiam, ktoré systematicky prispievajú k zlepšovaniu primárnej starostlivosti. Je školiteľkou študentov medicíny, ako aj rezidentov v odbore všeobecné lekárstvo. Okrem klinickej praxe má bohaté skúsenosti aj s výskumom v primárnej praxi. Je členkou Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva a podieľa sa na organizácii odborných podujatí na národnej i európskej úrovni. Aktívne pracuje aj v Svetovej organizácii všeobecných lekárov WONCA. Jana Bendová je expertkou na elektronické zdravotníctvo. Na svojom blogu píše články o prevencii, ako aj komentáre k aktuálnym otázkam slovenského zdravotníctva.

Viac k témam: Bayer, Bayer Barometer, dôchodok, prieskum, starnutie
Zdroj: Webnoviny.sk – Ako sa budeme mať na „staré kolená“? © SITA Všetky práva vyhradené.

Ak sa vám tento článok páčil, podporte nás zdieľaním