Budeme si dávať hádanky

Pani učiteľka príde do triedy a hovorí: „Dobré ráno, deti, mám skvelú náladu, budeme si dávať hádanky. Začnem ja. Behá to po lese, je to šedivé, má to chvostík, čože to bude?“ Jožko sa prihlási a hovorí: „To bude líštička.“ Učiteľka: „Mohla by to byť, ale je to vlk. Vyhrala som. Mám tu ďalšiu hádanku. Žije to v kravíne, je to také fľakaté, robí to BU, BU, BU, má to malinke vemienka… Čože to bude? „

[citaj_dalsi]

Jožko sa opäť prihlási a hovorí: „To bude kravička.“ Učiteľka: „Mohla by to byť, ale je to teliatko. Vyhrala som.“

Jožko sa dotknuto pýta pani učiteľky, či by tiež mohol položiť hádanku. „No, ja neviem, Jožko, no tak, no tak dobre, skús.“

Jožko: „Keď to dávate do úst, je to tvrdé a suché, keď to z úst vyberáte je to mäkké a mokré, čo to je?“ Učiteľka:  „Teda, Jožko, že by to bol ču .. ču ..ču*áčik ?“ Jožko: „Mohol by to byť, ale je to žuvačka.“