Mať takého brata
Môj priateľ Paul dostal na Vianoce od brata pekné auto. Na Štedrý deň Paul vychádzal z úradu a uvidel, že dáke chlapča chodí okolo vylešteného vozidla a obdivuje ho. ,,To je vaše, pane?“ opýtal sa. Paul prikývol. ,,Vianočný darček od brata.“ Chlapca to šokovalo. ,,Brat vám ho len tak dal? Keby som tak ja…“ odmlčal sa.
Paul, samozrejme, vedel, čo chce chlapec povedať – aj on by chcel takého brata. Mladík však Paula prekvapil. ,,Keby som tak ja“ pokračoval chlapec, ,,mohol byť takým bratom!“ Paul na chlapca s úžasom pozrel a bez rozmýšľania sa spýtal: ,,Nechceš sa previesť?“
,,Áno, s radosťou!“
Po krátkej jazde chlapec s rozžiarenými očami pozrel na Paula a povedal: ,,Pane, nemohli by ste zájsť pred náš dom?“
Paul sa usmial. Predpokladal, že vie, čo mládenec chce – aby susedia videli, ako sa vezie domov v krásnom aute. Opäť sa zmýlil. ,,Zastavte, prosím, pri schodoch,“ požiadal chlapec a vošiel do domu. O chvíľu Paul počul ako sa mladík pomaly vracia. Na rukách niesol svojho malého, chorého brata. Posadil ho na schody, pritisol sa k nemu a ukázal na auto. ,,Tu je, Buddy. Presne ako som ti povedal. Brat mu ho dal k Vianociam, nestálo ho ani cent. Jedného dňa ti kúpim také isté. Na vlastné oči uvidíš všetky krásne veci, o ktorých som ti hovoril.“ Paul vystúpil z auta a posadil chlapca na predné sedadlo. Starší brat si rozradostene sadol tiež a trojica sa vydala na nezabudnuteľnú jazdu.
Paul pochopil, že šťastnejší je človek, ktorý dáva.
