Povedia mi, prosím, koľko je hodín

Mladý žid si prisadne v rýchliku k staršiemu pánovi, takisto židovi, a po niekoľkých minútach jazdy sa ho spýta: „Povedia mi, prosím, koľko je hodín?“ Starší žid mlčí a neodpovedá, tak si mladší pomyslí: „Zrejme cudzinec.“ Zopakuje svoju otázku nemecky, anglicky, francúzsky. Ale starší žid na nič nereaguje.

Tesne pred cieľovou stanicou vstúpi do vagóna sprievodca a oznámi: „Blíži sa konečná, budeme vystupovať.“ Starší žid hovorí: „Ďakujem, pán sprievodca.“ Mladý sa naňho rozhorčene pozrie a hovorí : „So mnou, človekom rovnakej viery nekomunikujú a z sprievodcom áno? „

Starší Žid pokojne odpovie:“ Pozrú, mladý muži. Vy ste sa ma spýtal, koľko je hodín. Keby som vám odpovedal, spýtal by ste sa ma, kam idem. Obaja vieme, kde tento vlak končí, tak by ste to hneď uhádol. A určite by ste sa chcel u mňa ubytovať na noc. A vzhľadom k tomu, že mám doma peknú dcéru, určite by ste si s ňou chcel niečo začať. A uznajú sám – môžem ja dať svoju jedinú dcéru židovi, ktorý nemá svoje vlastné hodinky? „