Príbeh študenta
Na skúške z fyziky na Univerzite v Kodani skúšajúci položí študentovi otázku:
„Popíšte spôsob, akým možno určiť výšku mrakodrapu pomocou barometra?“
Študent na otázku veľmi pohotovo odpovedá:
„Na dlhý kus špagátu pripevníme barometer, potom zo strechy mrakodrapu spustíme barometer na špagáte na dotyk so zemou. Dĺžka špagátu plus výška barometra sa rovná výške mrakodrapu.“
Táto neobyčajne originálna odpoveď tak rozzúrila skúšajúceho, že študenta na fľaku vyhodil. Študent sa odvolal k univerzitným autoritám s protestom, že jeho odpoveď bola predsa správna. Univerzita bola nútená menovať nezávislého arbitra, aby v danom prípade rozhodol.
Arbiter rozhodol, že odpoveď bola síce správna, ale nepreukázala u študenta žiadne znalosti z fyziky. Aby prípad vyriešil, arbiter si pozval študenta a dal mu šesť minút, behom ktorých mal slovnými odpoveďami preukázať znalosti základných princípov fyziky, potrebných k riešeniu danej úlohy.
Študent sedel päť minút, s čelom zamračeným premýšľaním. Keď ho arbiter upozornil, že stanovený čas uplynul, študent povedal, že má niekoľko zaujímavých odpovedí, ale nevie sa rozhodnúť, ktorú by mal použiť. Nakoniec na naliehanie arbitra spustil:
„Za prvé, môžete vziať barometer na strechu mrakodrapu, pustiť ho cez okraj strechy na zem a merať dobu, za ktorú barometer dopadne na zem. Výšku budovy h možno potom vypočítať zo vzorca h = 0,5×g×t2. Pre barometer to ale bude smola!“
„Alebo, ak svieti slnko, môžete zmerať výšku barometra, postavíte ho na zem a zmeriate dĺžku jeho tieňa. Potom zmeriate dĺžku tieňa mrakodrapu a jednoduchou trojčlenkou vypočítate výšku mrakodrapu.“
„Ak by ste ale chceli byť veľmi vedecký, urobíte z barometra kyvadlo na špagáte dĺžky l, zmeriate dobu jeho kyvu T = 2×pi×√(l/g) na streche a na zemi a z rozdielu dvoch rôznych gravitačných zrýchlení na zemi a na streche vypočítate výšku mrakodrapu.“
„Alebo, ak má mrakodrap vonkajšie únikové schodište, bolo by jednoduchšie zmerať výšku barometra, vyjsť s ním po schodišti mrakodrapu na strechu, cestou na stene odčítavať dĺžky barometra a na streche ich potom sčítať.“
„Ak by ste ale nechceli byť vynaliezavým, ale ortodoxným, potom použijete barometer k meraniu tlaku vzduchu na zemi a na streche a z rozdielu tlakov vypočítate výšku budovy.“
„Keďže sme ale stále nabádaní, aby sme uplatňovali nezávislé myslenie a používali vedecké metódy, nepochybne najlepšie by ste urobili, keby ste zazvonili domovníkovi na dvere s otázkou: Pane, ak by ste chceli pekný, nový barometer, dal by som Vám tento, ak mi poviete aký vysoký je tento mrakodrap!“
Študentom bol Niels Bohr, prvý Dán, ktorý získal Nobelovú cenu za fyziku.
