Vedľa modlitebnej knižky ležia zuby

Stará Kropáčková kľačí v kostole v prvej lavici a modlí sa, aby jej pán Boh odpustil hriechy, ktorých má neúrekom. Vedľa modlitebnej knižky ležia zuby.

[citaj_dalsi]

„Kropáčková, vypadli vám zuby….“ Šušká susedka v lavici.
Kropáčková : „To nie sú moje, ale môjho starého. Keby som mu ich nechala doma, kým by som prišla z kostola, zožral by všetky fašírky…“