Zo života

A= ONA
B=ON

A:“Čo si dáš na večeru?“
B: „Mne je to celkom jedno, čo uvaríš, to zjem.“
A: „S tým už prestaň, snáď vieš, na čo máš chuť, nie?“
B: „No chuť…Tak by som si dal biftek na zelenom korení a opečené zemiaky s fazuľkou…“

A: „Počúvaj, ja tu nemám čas na sprostosti, zatiaľ čo Ty si prišiel z roboty až o siedmej večer.Ja som si už stihla s deťmi napísať úlohy, upratať a vyprať prádlo.Tak povedz, čo si dáš na večeru.“

B: „No veď som Ti to povedal, ja mám chuť na biftek na zelenom korení a..“

A: „Počúvaj ma, ja na to fakt nemám náladu, nemôžeš niekedy povedať niečo normálne?“

B: „No dobre, tak by som mal teda chuť na zemiakové placky.“
A: „O pol ôsmej večer? Ty si sa určite zbláznil. Aj tak nemáme zemiaky. Keby si prišiel domov skôr, mohol si ich kúpiť.“

B: „Ja by som ich kľudne kúpil i o siedmej hodine, veď hypermarket  je otvorený, stačilo aby si mi to povedala.“
A: „Prečo by si ich kupoval Ty, veď zemiaky vždy kupujem ja, odjakživa. Naviac sme ich mali včera, tak ich predsa nebudeme jesť každý deň.“
B: „No ja iba, že si sa pýtala na čo mám..“

A: „Nechaj už to prosím Ťa, si s tým..že som sa pýtala..už trápny.. Naposledy sa Ťa pýtam, čo si dáš na večeru.“
B: „A z čoho si môžem vybrať?“
A: „No to si celý Ty. Ja sa Ťa opýtam a Ty mi odpovieš otázkou.“
B: „No…tak teda, čo tak tousty..“

A: „Ty by si bol schopný mi zožrať toustový chlieb, keď vieš, že je jediný po ktorom nemám zápchu??
Na večeru Ti urobím buď špagety alebo Ti zohrejem nejakú omáčku a mäso z mrazničky. Konečne sa rozhodni.“

B: „Tak by som si …asi..dal..,no hoci aj tú omáčku, tu som už dlho nemal.“
A: „Omáčku, áno? A prečo si nedáš špagety?“
B: „Dobre, urob mi špagety.“
A: „Konečne z Teba niečo dostanem. Chceš na tie špagety syr?“
B: „Veď vieš, že si ho na špagety už roky nedávam“.

A: „No to je zvláštne, ja sa dnes extra ženiem do obchodu pre syr na Tvoje špagety a Ty mi nakoniec povieš že si ho už na špagety nedávaš. To by ma zaujímalo, ako dlho.“
B: „Už 10 rokov miláčik, to som Ťa ešte nepoznal, keď som si naposledy dal syr na špagety.

A:“Takže ja Ti teraz o 8 hodine večer mám urobiť špagety. Ja ich teda jesť nebudem, deti tiež nie, takže ich budeš jesť sám. A pritom si si kľudne mohol dať tú omáčku z mrazničky.“

B: „To mohol, kľudne, prečo nie – tak mi ju daj.“
A: „No vidíš, keby si to bol povedal hneď, nemuseli sme tu pol hodiny šaškovať a ja som z Teba nemusela ťahať čo si dáš!“

A: „Tak tu máš svoju omáčku a mäso. To som teda zvedavá, čo budem teraz robiť s tým syrom.“