Idú Igor, Richard, Boris a Veronika vlakom a vtom Igor povie: „3.“ Všetci sa začnú rehotať. Potom sa upokoja, a Richard povie: „5.“ Zase sa všetci zložia smiechom. Vzápätí Boris povie: „11.“ Vyzerá to že od smiechu prasknú. Pánovi čo sedí naproti je to divne, tak sa ich pýta: „Prosím vás, čomu sa to smeje?“
[citaj_dalsi]
Igor : „No my vieme niektoré vtipy tak dobre, že sme si ich očíslovali, a už ich nerozprávame celé, povieme len číslo vtipu a to stačí. „Pán:“ Aha, a môžem si to tiež skúsiť? „Boris :“ Jasne. „Tak pán sa nadýchne a hovorí: “ 14. „a nič, ani úsmev.Tak si povie, ten asi nebol dobrý, skúsim iný: „9.“ Zase nič, a všetci pozerajú ma pána tak začudovane . Tak stavy na tutovku a hovorí: „3.“ Kamenné ksichty. Tak sa pýta: „Veď som nakoniec hovoril aj vtip ktorý sa vám predtým páčil, prečo ste sa nesmiali?“ Veronika: „No keď vy to neviete tak podať.“
Jedno pekné ráno si takto kráčajú Edo, Boris, Veronika a Richard po ulici ,keď tu zrazu sa potknú a spadnú. Ukázalo sa, že to bola porážka. A pretože podľa hesla „Zdravie nie je biznis“ nemala blízka nemocnica dostatok personálu, tak všetci zomreli.
Onedlho stáli pred nebeskou bránou a Svätý Peter ich privítal:
„Vitajte na nebesiach Edo, Boris, Richard aj ty Veronika, no skôr, než sa tu usadíte, tak sa zdá, že tu máme malý problém. Málokedy tu máme Slovenských politikov a tak si nie sme tak úplne istí, čo s nimi.“
„To nie je žiadny problém, jednoducho nás pustite ďalej, sme dobrý ľudia, nemáme žiadne hriechy“
„Rád by som vás pustil ďalej, ale mám pokyny priamo od Boha. Hovorí, že po zavedení novej politiky v nebi musíte stráviť jeden deň v Pekle a jeden deň v Nebi. A potom si sami vyberiete, kde chcete stráviť večnosť.
„Ale my sme už rozhodnutý. Chceme do Neba!“
„Páni a dáma, nedá sa nič robiť, pokyn od najvyššieho sa musí splniť! „A tak ich svätý Peter odviedol k výťahu a zišli dolu do pekla.
Brána pekla sa otvorila a všetci sa ocitli na krásnej zelenej lúke. Pripadali si tam ako v Raji. Zelená tráva, slnko svieti, ale nie je ani príliš teplo. Vanie mierny vlahý vetrík. Všade sú malé krčmy s pivom, párkami a údenými kolenami, tienené šumiacimi stromami.
Všade postávajú slávni politici .Všetci sa voľne prechádzajú, hrajú kolky a futbal. Na obed si dávajú bifteky, grilované prasiatka, šampanské a pivečko . Sám diabol im dokonca priniesol poháre oroseného piva a rezne. – Dajte si !“
„Nie, sľúbili sme, že už nebudeme piť a budeme štíhly“, svorne hovoria všetci . „Toto je peklo . Tu môžete jesť a piť čo chcete a neuškodí vám, skôr vám to prospeje.“
Všetci si teda dajú a zistia , že sa im diabol celkom páči , že je to fajn chlapík, ktorý vie rozprávať korenené vtipy a vystrájať ostatným kanadské žartíky. Jednoducho presne to, čo majú tak radi. Všetci si skvelo užívajú a skôr než si to uvedomia, deň sa skončí.
Všetci sa s nimi búrlivo lúčia a mávajú im, keď nastupujú do výťahu. Keď sa dvere výťahu znovu otvoria,všetci sú zase pri bráne Raja a svätý Peter ich už čaká.
„Tak a teraz je čas na návštevu Raja“, a otvára im bránu. A ďalších 24 hodín musia Edo, Boris, Richard a Veronika tráviť čas s partiou čestných, vychovaných ľudí, ktorí majú radi spoločnosť, ale hovoria o iných veciach než o jedle, peniazoch, a chovajú sa k sebe slušne a úctivo. Žiadne hrubé vtipy, alebo kanadské žartíky.
Nie sú tam ani žiadne krčmičky a aj keď je jedlo dobré, biftek a údené kolienko to nie sú. A všetci sú chudí. Niet tam nikoho, koho by poznali. A naviac, nikto sa k nim nechová ako k dôležitým osobám .
„No toto, na niečo takéto, nás nikto nepripravil … …ani žiaden poslanec sa o tomto nezmienil,“ hovoria si . Deň sa skončil a svätý Peter sa vrátil.
„Tak, strávili ste deň v Pekle a deň v Nebi. Teraz si vyberte, kde strávite Večnosť.“
Edo, Boris , Richard a Veronika dlho nepremýšľajú a rozhodujú sa ihneď:
„Nikdy sme si nemysleli, že toto povieme – vieš Nebo bolo krásne a tak… ale aj tak si myslime, že patríme k priateľom do Pekla.“
Tak ich teda Peter odvedie k výťahu… Dvere výťahu sa otvárajú a všetci sa ocitnú uprostred pustatiny pokrytej špinou, smeťami a toxickým odpadom. Vyzerá to ako púšť, ale je to ešte horšie. Asi ako bane v okolí Prievidze.
Všetci sú úplne vydesený, keď vidia svojich priateľov, oblečených v zdrapoch, sú prikovaní k reťaziam zbierajú do plastových vriec odpadky pri ceste. Stenajú a vzdychajú od bolesti, tváre a ruky majú čierne od špiny. Diabol k ním pristúpi , objíme ich okolo ramien.
Po chvíľke, keď sa trošku otrasu hovoria:
„Tomuto nerozumieme, boli sme tu včera, všade slniečko, trávička zelená, pivo tieklo prúdom. Stále sme sa flákali a bolo to skvelé. A teraz je tu pustatina, všade iba neporiadok a všetci vyzerajú biedne.“
Diabol sa na nich pozrie, prefíkane sa usmeje a povie:
„No, viete moji zlatý, ale včera to bola volebná kampaň, dnes ste si nás už zvolili!“
Príde Igor za britskou kráľovnou a pýta sa jej: „Počuj, Alžbeta, ako to robíš, že si ľudia o tebe myslia, že si taká múdra a mňa považujú za úplného hlupáka?“
„Igor, musíš sa obklopiť múdrymi ľuďmi a potom to už ide samo. Pozri, vyskúšame Tonyho Blaira.“
Alžbeta zavolá Blaira a hovorí mu: „Počuj Tony, kto je dieťaťom tvojich rodičov a nie je to ani tvoja sestra ani tvoj brat?“
Tony bez váhania odpovie: „No predsa ja sám.“[citaj_dalsi]
Igor sa rozhodne takto vyskúšať Borisa a hneď ako doletí na Slovensko beží za ním a pýta sa ho: „Počuj Boris, kto je dieťaťom tvojich rodičov a nie je to ani tvoja sestra ani tvoj brat?“.
Boris sa zamyslí, pol hodinu rozmýšľa a povie: „Igor daj mi 3 týždne a zistím to.“
Boris zavolá Romanovi a dá mu zistiť odpoveď na danú otázku.
Roman sa týždeň trápi, zapojí do premýšľania aj svoju NAK-u, ale nakoniec sa rozhodne zavolať Richardovi : „Počuj Rišo, kto je dieťaťom tvojich rodičov a nie je to ani tvoja sestra ani tvoj brat?“.
Richard mu po pár sekundách povie: „No predsa ja!“
Natešený Roman oznamuje „objav“ Borisovi, že ide o Richarda .
Boris takisto nadšený prichádza za Igorom a hrdo oznámi: „Igor, mám odpoveď na tvoju otázku a to v časovom predstihu 2 týždňov. Je to Richard.“
Igor na neho vytreští oči a posmešne hovorí: „Boris, ty si túto hádanku vôbec nepochopil. Je to Tony Blair!“
Fero hovori chlapom v robote : „Chlapi objavil som nový test na koronavírus 100 % účinný .“ Chlapi netrpezlivo : „ No veď hovor ako na to …“
Fero: „ Jednoducho… Nalejte si štamperlík slivovice a vyskúšajte či cítite vôňu tej slivovice. Pokiaľ áno, tak ste zdraví, pretože jeden príznak koronavírusu je strata čuchu. Potom tu slivovicu vypite a zase vyskúšajte, či cítite chuť tej slivovice. Pokiaľ áno, tak ste v poriadku, pretože jeden z príznakov koronavírusu je strata chuti.“[citaj_dalsi]
Chlapi : „No to je zaujímave to treba určite vyskúšať…“
Fero: „ No ja som si včera urobil 12 testov a všetky dopadli dobre. Ale dnes ráno ma dosť boli hlava a to je tiež príznak koronavírusu, tak budem musieť zopakovať testy.“
Fero sedí pri bare a asi hodinu pozerá do svojho pohárika. Zrazu k nemu príde vodič kamiónu, vezme mu jeho drink a vypije ho. Fero sa hneď rozplače.
„Ale choď kámo, to bol len vtip, kúpim tí iný,“ utešuje ho vodič.“
Fero: „Nie, v tom to nie je. Toto bol najhorší deň môjho života. Prišiel som neskoro do práce a tak ma vyhodili. Chcel som ísť domov, ale ukradli mi auto. Chcel som si zavolať taxík, ale zistil som, že mi niekto ukradol peňaženku. Tak som šiel desať kilometrov domov pešo a tam som našiel svoju ženu s iným mužom. Tak som prišiel sem. A práve, keď som sa rozhodol so všetkým skoncovať, tak sa tu objavíš ty a vypiješ mi môj otrávený drink .“
Mara vyčíta Ferovi : „Že sa nehanbíš…Prísť domov až o piatej hodine ráno! Celú noc som kvôli tebe nezatvorila oči!“Fero: „A ty si myslíš, že ja som snáď v tej krčme spal?“
Sedia chlapi na pláži a obzerajú baby. Fero vidí jednu a hovorí: „Tá by stála za hriech.“ Čo čert nechcel, po chvíli sa začala topiť. Fero hneď skočil do vody, vytiahol ženu z vody a dáva jej umelé dýchanie. „Tú už asi neoživím, však Mišo?“Mišo: „Určite nie, lebo tá, čo sa išla kúpať, mala plavky a táto má na nohách ešte korčule!“
Hlop zos ženu še dohodňu, že pujdu večar do reštauracii oslavic viročie sobaša. Žena še šumne obleče, za pol hodzinki namaľuje, za daľšu pol hodzinku še začeše, navoňa a hlopa furt nikdze…
Prezleče še zato nasrata do teplakoh, zapne televizor, a driľa do hlavi kvašne ogurki, kedz še po dvoh hodzinoh zjavi vof dzveroh jej ožreti hlop so slovami: „Ta ja narokom pridzem o dva hodzini neskorši a ti ešči furt nenarihtovana do ďabla?“
Rozprávajú sa kamarátky na kávičke. A Marienka hovori Jane :
„Nechápem,prečo si to tí chlapi nevedia zapamätať. Veď na každú otázku je jednoznačná odpoveď…Napríklad…
Pristane mi to? Áno!
Nepribrala som? Nie!
Mala by som si tie topánky kúpiť? Áno!
Som krajšia ako Sklenaříková? Áno!
Do zadku , veď to nie je jadrová fyzika,čo je na tom ťažké?“
This function has been disabled for Spišiakoviny.
