Matovič ide za veštcom s otázkou:
„Čo hovorí vaša múdra kniha o našej strane?“
Veštec vzal knihu , otvoril ju a hovorí Matovičovi :
„Tu vlož 100 € .“
Matovič poslúchol a tak veštec otvoril knihu na inom mieste a vraví:
„Tu vlož 200 € …“
Matovič poslúchol a tak sa vkladanie opakovalo ešte niekoľko ráz, až sa nervózny Matovič spýtal:
“ Ako dlho to ešte bude trvať!!?“
„No vidíte pán Matovič a na toto sa presne pýta aj Slovenský ľud .“ uzavrel veštec .
Ide Matovič po diaľnici a zrazu vidí ceduľu: Jablká po 5 Euro. Tak si hovorí: „To je nejaké divne, aby boli na Slovensku také dráhe jablka. To sa musí prešetriť.“ Tak zastaví a pýta sa farmára, čo že sú to za jablká. Farmár: „To sú špeciálne vyšľachtené a geneticky upravene jablká s príchuťou: tieto napríklad sú kokosovo – medové.“
No, prečo to neskúsiť, povie si Matovič a jedno si kúpi. Odhryzne a hovorí: „Kokos cítim, ale ten med nejako nie.“ „To musíte otočiť“, odpovie farmár. Matovič jablko otočí, zahryzne si a naozaj med.
„Zaujímavé a máte ešte aj nejaké iné príchute?“ „Mám ešte šunka – syr“, hovorí farmár, „ale tie sú za desať euro.“
„Tak mi jedno dajte,“ a dá farmárovi desaťeurovku. Matovič sa zahryzne a hovorí: „Tak tú šunku cítim, ale ten syr nejako nie.“
„To musíte otočiť.“ Otočí, zahryzne a naozaj znamenitý syr.
„Úžasné. A máte ešte nejakú inú príchuť?“ „No, ešte tu mám s príchuťou dámskeho prirodzenia, ale tie sú za sto euro.“
„Vyskúšal som dve, prečo nevyskúšať aj to tretie,“ rozpráva Matovič a dá farmárovi stovku.
Zahryzne sa do jablka a hovorí:“ Teda chutí to skôr ako ho*no. “
“ To musíte otočiť … „
Idú Igor, Richard, Boris a Veronika vlakom a vtom Igor povie: „3.“ Všetci sa začnú rehotať. Potom sa upokoja, a Richard povie: „5.“ Zase sa všetci zložia smiechom. Vzápätí Boris povie: „11.“ Vyzerá to že od smiechu prasknú. Pánovi čo sedí naproti je to divne, tak sa ich pýta: „Prosím vás, čomu sa to smeje?“
[citaj_dalsi]
Igor : „No my vieme niektoré vtipy tak dobre, že sme si ich očíslovali, a už ich nerozprávame celé, povieme len číslo vtipu a to stačí. „Pán:“ Aha, a môžem si to tiež skúsiť? „Boris :“ Jasne. „Tak pán sa nadýchne a hovorí: “ 14. „a nič, ani úsmev.Tak si povie, ten asi nebol dobrý, skúsim iný: „9.“ Zase nič, a všetci pozerajú ma pána tak začudovane . Tak stavy na tutovku a hovorí: „3.“ Kamenné ksichty. Tak sa pýta: „Veď som nakoniec hovoril aj vtip ktorý sa vám predtým páčil, prečo ste sa nesmiali?“ Veronika: „No keď vy to neviete tak podať.“
Jedno pekné ráno si takto kráčajú Edo, Boris, Veronika a Richard po ulici ,keď tu zrazu sa potknú a spadnú. Ukázalo sa, že to bola porážka. A pretože podľa hesla „Zdravie nie je biznis“ nemala blízka nemocnica dostatok personálu, tak všetci zomreli.
Onedlho stáli pred nebeskou bránou a Svätý Peter ich privítal:
„Vitajte na nebesiach Edo, Boris, Richard aj ty Veronika, no skôr, než sa tu usadíte, tak sa zdá, že tu máme malý problém. Málokedy tu máme Slovenských politikov a tak si nie sme tak úplne istí, čo s nimi.“
„To nie je žiadny problém, jednoducho nás pustite ďalej, sme dobrý ľudia, nemáme žiadne hriechy“
„Rád by som vás pustil ďalej, ale mám pokyny priamo od Boha. Hovorí, že po zavedení novej politiky v nebi musíte stráviť jeden deň v Pekle a jeden deň v Nebi. A potom si sami vyberiete, kde chcete stráviť večnosť.
„Ale my sme už rozhodnutý. Chceme do Neba!“
„Páni a dáma, nedá sa nič robiť, pokyn od najvyššieho sa musí splniť! „A tak ich svätý Peter odviedol k výťahu a zišli dolu do pekla.
Brána pekla sa otvorila a všetci sa ocitli na krásnej zelenej lúke. Pripadali si tam ako v Raji. Zelená tráva, slnko svieti, ale nie je ani príliš teplo. Vanie mierny vlahý vetrík. Všade sú malé krčmy s pivom, párkami a údenými kolenami, tienené šumiacimi stromami.
Všade postávajú slávni politici .Všetci sa voľne prechádzajú, hrajú kolky a futbal. Na obed si dávajú bifteky, grilované prasiatka, šampanské a pivečko . Sám diabol im dokonca priniesol poháre oroseného piva a rezne. – Dajte si !“
„Nie, sľúbili sme, že už nebudeme piť a budeme štíhly“, svorne hovoria všetci . „Toto je peklo . Tu môžete jesť a piť čo chcete a neuškodí vám, skôr vám to prospeje.“
Všetci si teda dajú a zistia , že sa im diabol celkom páči , že je to fajn chlapík, ktorý vie rozprávať korenené vtipy a vystrájať ostatným kanadské žartíky. Jednoducho presne to, čo majú tak radi. Všetci si skvelo užívajú a skôr než si to uvedomia, deň sa skončí.
Všetci sa s nimi búrlivo lúčia a mávajú im, keď nastupujú do výťahu. Keď sa dvere výťahu znovu otvoria,všetci sú zase pri bráne Raja a svätý Peter ich už čaká.
„Tak a teraz je čas na návštevu Raja“, a otvára im bránu. A ďalších 24 hodín musia Edo, Boris, Richard a Veronika tráviť čas s partiou čestných, vychovaných ľudí, ktorí majú radi spoločnosť, ale hovoria o iných veciach než o jedle, peniazoch, a chovajú sa k sebe slušne a úctivo. Žiadne hrubé vtipy, alebo kanadské žartíky.
Nie sú tam ani žiadne krčmičky a aj keď je jedlo dobré, biftek a údené kolienko to nie sú. A všetci sú chudí. Niet tam nikoho, koho by poznali. A naviac, nikto sa k nim nechová ako k dôležitým osobám .
„No toto, na niečo takéto, nás nikto nepripravil … …ani žiaden poslanec sa o tomto nezmienil,“ hovoria si . Deň sa skončil a svätý Peter sa vrátil.
„Tak, strávili ste deň v Pekle a deň v Nebi. Teraz si vyberte, kde strávite Večnosť.“
Edo, Boris , Richard a Veronika dlho nepremýšľajú a rozhodujú sa ihneď:
„Nikdy sme si nemysleli, že toto povieme – vieš Nebo bolo krásne a tak… ale aj tak si myslime, že patríme k priateľom do Pekla.“
Tak ich teda Peter odvedie k výťahu… Dvere výťahu sa otvárajú a všetci sa ocitnú uprostred pustatiny pokrytej špinou, smeťami a toxickým odpadom. Vyzerá to ako púšť, ale je to ešte horšie. Asi ako bane v okolí Prievidze.
Všetci sú úplne vydesený, keď vidia svojich priateľov, oblečených v zdrapoch, sú prikovaní k reťaziam zbierajú do plastových vriec odpadky pri ceste. Stenajú a vzdychajú od bolesti, tváre a ruky majú čierne od špiny. Diabol k ním pristúpi , objíme ich okolo ramien.
Po chvíľke, keď sa trošku otrasu hovoria:
„Tomuto nerozumieme, boli sme tu včera, všade slniečko, trávička zelená, pivo tieklo prúdom. Stále sme sa flákali a bolo to skvelé. A teraz je tu pustatina, všade iba neporiadok a všetci vyzerajú biedne.“
Diabol sa na nich pozrie, prefíkane sa usmeje a povie:
„No, viete moji zlatý, ale včera to bola volebná kampaň, dnes ste si nás už zvolili!“
Matka sa pýta dcéry : „Tak ty vravíš, že si otehotnela z lásky k prírode?“
[citaj_dalsi]
Dcéra: „Áno, mami. Vieš bolo tam zakázané trhať kvety, zakladať oheň, znečisťovať potok, tak čo sme mali robiť?“
Ide babka po ceste, šmykne sa a padne na zem. Náhodou ide okolo Matovič pomôže jej postaviť sa na zem. Babka mu ďakuje a chce sa mu odvďačiť. Matovič nič nechce, ale babka sa nedá odbiť. Tak jej Matovič navrhne. Babka budu parlamentné voľby tak nezabudnite dať svoj hlas mojej strane OĽANO.
[citaj_dalsi]
Babka ostane ticho. Matovič si myslí, že babka nepočula tak hovorí. Babka voľte moju stranu OĽANO v parlamentných voľbách. A babka mu na to hovorí – synak, lenže ja som padla na zadok a nie na hlavu.
A vtom premiér povie: „3.“ Všetci sa začnú rehotať. Potom sa upokoja, a minister hospodárstva povie: „5.“ Zase sa všetci zložia smiechom. Vzápätí minister obrany povie: „11.“ Vyzerá to že od smiechu prasknú. Pánovi čo sedí naproti je to divne, tak sa ich pýta: „Prosím vás, čomu sa to smeje?“
Členovia slovenskej vlády:“No my vieme niektoré vtipy tak dobre, že sme si ich očíslovali, a už ich nerozprávame celé, povieme len číslo vtipu a to stačí. “
Pán:“ Aha, a môžem si to tiež skúsiť? “
Členovia slovenskej vlády: “ Jasne. „[citaj_dalsi]
Tak pán sa nadýchne a hovorí: “ 14. “
A nič, ani úsmev….
Tak si povie, ten asi nebol dobrý, skúsim iný: „9.“ Zase nič, a všetci pozerajú ma pána tak začudovane . Tak stavy na tutovku a hovorí: „3.“ Kamenné ksichty.
Tak sa pýta: „Veď som nakoniec hovoril aj vtip ktorý sa vám predtým páčil, prečo ste sa nesmiali?“
Členovia slovenskej vlády:“No keď vy to neviete tak podať.“
Príde Igor za britskou kráľovnou a pýta sa jej: „Počuj, Alžbeta, ako to robíš, že si ľudia o tebe myslia, že si taká múdra a mňa považujú za úplného hlupáka?“
„Igor, musíš sa obklopiť múdrymi ľuďmi a potom to už ide samo. Pozri, vyskúšame Tonyho Blaira.“
Alžbeta zavolá Blaira a hovorí mu: „Počuj Tony, kto je dieťaťom tvojich rodičov a nie je to ani tvoja sestra ani tvoj brat?“
Tony bez váhania odpovie: „No predsa ja sám.“[citaj_dalsi]
Igor sa rozhodne takto vyskúšať Borisa a hneď ako doletí na Slovensko beží za ním a pýta sa ho: „Počuj Boris, kto je dieťaťom tvojich rodičov a nie je to ani tvoja sestra ani tvoj brat?“.
Boris sa zamyslí, pol hodinu rozmýšľa a povie: „Igor daj mi 3 týždne a zistím to.“
Boris zavolá Romanovi a dá mu zistiť odpoveď na danú otázku.
Roman sa týždeň trápi, zapojí do premýšľania aj svoju NAK-u, ale nakoniec sa rozhodne zavolať Richardovi : „Počuj Rišo, kto je dieťaťom tvojich rodičov a nie je to ani tvoja sestra ani tvoj brat?“.
Richard mu po pár sekundách povie: „No predsa ja!“
Natešený Roman oznamuje „objav“ Borisovi, že ide o Richarda .
Boris takisto nadšený prichádza za Igorom a hrdo oznámi: „Igor, mám odpoveď na tvoju otázku a to v časovom predstihu 2 týždňov. Je to Richard.“
Igor na neho vytreští oči a posmešne hovorí: „Boris, ty si túto hádanku vôbec nepochopil. Je to Tony Blair!“
Príde Matovič do banky, chce si vybrať peniaze, ale zabudol si občiansky
preukaz. Pokladníčka za prepážkou nechce bez občianskeho peniaze vydať.
Matovič: „Som premiérom SR, mňa predsa každý pozná!“[citaj_dalsi]
Pokladníčka: „Tvár nie je jednoznačná identifikácia, môžete byť dvojník.
Bol tu raz Peter Sagan, tiež si zabudol občiansky. Sadol však na bicykel a
nebolo pochýb! Potom sme tu mali Petra Dvorského, ktorý tiež zabudol
občiansky. Zaspieval nám áriu z opery Rusalka a bolo po pochybách…“
Matovič smutne vraví: „Ale ja neviem nič!!!“
A pokladníčka na to: „Pán premiér, chcete to v päťdesiatkach, v
dvadsiatkach, alebo v menších?“
This function has been disabled for Spišiakoviny.
